Nosánik (Curculionidae) patrí medzi najrozšírenejšiu čeľaď chrobákov na svete, pričom zahŕňajú viac ako 60 000 druhov. Sú známe svojím charakteristickým predĺženým rypáčikom (rostrum), ktorým vyhrýzajú rastlinné tkanivá. Napriek ich malej veľkosti spôsobujú obrovské škody v poľnohospodárstve aj v záhradách, kde napádajú rôzne druhy rastlín, od zeleniny a ovocia až po obilniny, okrasné kvety a stromy. Nosániky môžu napádať rastliny v dvoch fázach svojho vývoja – dospelé jedince ohrýzajú listy a plody, zatiaľ čo larvy sa vyvíjajú v pôde, kde poškodzujú korene. V niektorých prípadoch môžu byť nosániky aj prenášačmi nebezpečných rastlinných vírusov. V tomto článku sa bližšie pozrieme na vzhľad nosánikov, ich životný cyklus, výskyt, škody, ktoré spôsobujú, a spôsoby ochrany pred nimi.
Ako vyzerá nosánik?
Nosániky sú malé až stredne veľké chrobáky, ktorých veľkosť sa pohybuje od 1 mm do 30 mm, pričom väčšina druhov je menšia ako 10 mm.
Ich typickým znakom je predĺžený rypáčik, ktorý používajú na prepichovanie rastlinného tkaniva a prijímanie potravy. Na konci rypáčika sa nachádzajú malé hryzadlá, ktoré im umožňujú preniknúť do plodov, semien alebo stoniek rastlín.
Ďalším výrazným znakom sú kolienkovité tykadlá, ktoré vyrastajú z rypáčika a pomáhajú nosánikom orientovať sa v prostredí.
Ich telo môže byť rôznej farby – od hnedastej, čiernej a sivej až po kovovozelené alebo modrasté odtiene. Niektoré druhy majú na tele husté chĺpky alebo šupinky, ktoré im pomáhajú splynúť s prostredím.
Životný cyklus nosánikov
Nosániky prechádzajú kompletnou premenou, čo znamená, že sa vyvíjajú cez štyri štádiá – vajíčko, larva, kukla a dospelý jedinec.
Samice kladú vajíčka do pôdy, do pukov rastlín alebo priamo do plodov. Po niekoľkých dňoch sa z vajíčok liahnu larvy, ktoré sa živia buď koreňmi, vnútrom plodov alebo listami.
Larvy nosánikov žijú skryto a spôsobujú veľké škody na rastlinách tým, že ich oslabujú zvnútra. Po určitom čase sa zakuklia v pôde alebo v napadnutých rastlinách. Po dokončení vývoja sa z kukly vyliahnu dospelé jedince, ktoré opäť vychádzajú na povrch a pokračujú v škodlivom pôsobení na rastliny.
Celý vývoj môže trvať niekoľko týždňov až mesiacov, pričom v teplých oblastiach môže mať nosánik aj niekoľko generácií ročne.
Kde sa vyskytujú nosániky?
Nosániky sa vyskytujú po celom svete, od tropických oblastí až po mierne pásmo. Sú veľmi prispôsobivé a žijú v rôznych prostrediach – od lesov a polí až po záhrady a mestské parky.
Niektoré druhy nosánikov sú špecializované na určitý typ rastlín, zatiaľ čo iné sú polyfágne, čo znamená, že sa môžu živiť rôznymi druhmi rastlín.
Najväčší výskyt nosánikov je na jar a v lete, keď je dostatok potravy a vhodné podmienky na rozmnožovanie.
Druhy nosánikov a ich vplyv na rastliny
Nosánik ryhovaný (Otiorhynchus sulcatus)
- Napáda jahody, vinič, rododendrony, azalky a iné okrasné rastliny.
- Dospelé jedince ohrýzajú listy, pričom vytvárajú typické zárezy.
- Larvy napádajú korene rastlín a môžu spôsobiť ich úplné odumretie.
Nosánik orechový (Curculio nucum)
- Napáda lieskové orechy, do ktorých kladie vajíčka.
- Larvy sa vyvíjajú vo vnútri orechov, ktoré predčasne opadávajú.
Nosánik repkový (Ceutorhynchus napi)
- Napáda repku olejnú, pričom larvy sa živia koreňmi a stonkami rastliny.
- Spôsobuje oslabenie rastlín a zníženie úrody.
Nosánik kukuričný (Diabrotica virgifera virgifera)
- Napáda kukuricu, pričom larvy ničia korene a dospelé jedince poškodzujú listy.
- Silné napadnutie môže viesť k celkovému zoslabeniu rastliny a nižšej úrode.
Nosánik jabloňový (Anthonomus pomorum)
- Napáda jablone, kde larvy poškodzujú púčiky a kvety.
- Môže viesť k deformovaným plodom alebo k ich úplnému odumretiu.
Škody spôsobené nosánikmi
Nosániky môžu spôsobiť rôzne typy škôd, ktoré závisia od druhu a spôsobu ich výživy.
- Hryzenie listov – dospelé jedince vyhrýzajú typické polkruhové zárezy do listov rastlín.
- Poškodenie koreňov – larvy v pôde sa živia koreňmi, čo vedie k oslabeniu rastliny.
- Napádanie kvetov a plodov – niektoré druhy kladú vajíčka do plodov, kde sa larvy vyvíjajú a ničia úrodu.
- Prenos vírusov a chorôb – nosániky môžu prenášať patogény, ktoré spôsobujú rastlinné choroby.
Ako sa brániť proti nosánikom?
Existuje viacero metód, ako bojovať proti nosánikom a minimalizovať škody, ktoré spôsobujú.
Mechanické metódy zahŕňajú ručne odstraňovanie chrobákov a použitie ochranných bariér, napríklad lepiacich pásov okolo kmeňov stromov.
Biologická ochrana zahŕňa využitie prirodzených nepriateľov nosánikov, ako sú parazitické hlísty (nematódy), dravé roztoče a vtáky.
Chemická ochrana sa používa v prípade silného zamorenia. Na trhu sú dostupné insekticídy na báze pyretroidov, ktoré účinne hubia dospelé jedince aj larvy.
Preventívne opatrenia zahŕňajú striedanie plodín, pravidelné kyprenie pôdy a používanie ochranných sietí.
Záver
Nosániky sú nenápadní, no veľmi nebezpeční škodcovia, ktorí môžu spôsobiť vážne škody na rôznych rastlinách. Vďaka širokej škále druhov napádajú nielen poľnohospodárske plodiny, ale aj ovocné stromy, okrasné rastliny a vinič.
Kombinácia prevencie, mechanického odstraňovania, biologickej ochrany a v prípade potreby aj chemických zásahov je najlepším spôsobom, ako udržať populáciu nosánikov pod kontrolou a ochrániť úrodu pred ich škodlivými účinkami.
Pre viac tipov nás nezabudnite sledovať na sociálnych sieťach Instagram a Facebook.
Zaujímajú vás aj naše ďalšie články? Môžete si ich prečítať TU.
